Čas rýchlo beží a predo dvermi sú najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Nielen deti, ale aj dospelí, odpočítavajú deň po dni, pozorne sledujú, ako sa tento čas skracuje. Všetci sa určite zhodneme, že Vianoce sú sviatkami pokoja a lásky, ktoré v sebe ukrývajú neopakovateľnú silu a osobitné kúzlo. 

Dňa 17.12.- presne 7 dní pred Vianocami- do našej školy zavítala pani Irka Fajčáková, ktorá prišla žiakom porozprávať, ako to bolo kedysi... V rodine spolu zdobili stromček, na ktorý povešali oriešky, doma vyrobené salónky. Namiesto svetielok im na stromčeku horeli sviečky. Mandarínky na stole boli vzácnosťou. Ako dieťa mala obrovskú radosť, keď si pod stromčekom našla rukavičky. Štedrá večera voňala kapustnicou, údenou rybou a sušenými hríbmi. Aj napriek tomu, že nebolo toľko hojnosti, sa vždy tešila na najkrajšie sviatky v roku. Zopár vianočných ozdôb má stále ponechaných ako spomienku na krásne detstvo. Ďakujeme pani Fajčákovej, že si našla čas, prišla medzi nás a podelila sa so zážitkami.

Mária Čírová vo svojej piesni spieva: „Vianoce krásne sú a stromček žiari, úsmevy rozdáva Ježiško malý“, a preto... skúsme spomaliť. Nech atmosféra sviatočného ticha, krása vyzdobenej jedličky a chvíle s rodinou dávajú nášmu životu energiu a zmysel, nech sa naše srdcia naplnia láskou, myšlienky úprimnými túžbami.

Tento rok sa konali vianočné trhy v kultúrnom dome. Každoročná obľúbená tradícia našej školy prilákala množstvo svojich podporovateľov. Pripravené stoly sa až prehýbali nádhernými výrobkami od výmyslu sveta. Naozaj bolo z čoho vyberať. Vianočné ozdoby, svietniky, ikebany, betlehemy, cukrovinky zaplnili stoly počas vianočných trhov len krátko. Záujem o ich kúpu bol naozaj veľký. Spolu sme si užili krásny predvianočný čas a zažili pravú vianočnú náladu, ktorá o chvíľu naplní každý príbytok. Veľká vďaka patrí Vám, milí rodičia, za Váš čas, ochotu a trpezlivosť  pri výrobe rôznych krásnych  vianočných dekorácií i pečení sladkých dobrôt. Tešíme sa, že ste súčasťou našej školskej rodiny a ste vždy ochotní pomôcť. Výťažok z trhov poputuje aj Nadácii anjelské krídla, Dobrý anjel, OZ Maják nádeje i zvieracím útulkom. Posolstvom Vianoc je konať a šíriť dobro. Sme radi , že vďaka Vám všetkým, ktorí ste nás podporili, sa nám to podarilo.

V piatok 13.12. nás potešila pošta z prezidentského paláca spolu s darčekmi od pána prezidenta. Tešíme sa, že naše vianočné pohľadnice sa páčili a ďakujeme za darčeky.

Nie nadarmo sa hovorí, že človek ktorý má rád zvieratá je dobrým človekom. Táto stará pravda znamená to, že ak sme schopní mať rád, potom vieme aj pomáhať. To určite vedia vycítiť zvieratá, ktoré vyhľadávajú pomoc práve u ľudí, ktorým tento zmysel nechýba. Deti sú osobitná kapitola. Pri zvieratkách zabudnú na zákazy, príkazy, jednoducho ukážu to, čo je na detskej duši to najkrajšie a najúprimnejšie - čistú, pravú lásku. A tak sa jedného dňa objavil mačací návštevník v školskom dvore. Nenápadne schovaný, zato so silným a hlasným pozdravom každého, kto vstúpil schody pred školský vchod. Zavítal k deťom so svojím vztýčeným chvostom a nádejou v očiach, že konečne bude niekomu patriť. Zapáčila sa mu detská bezprostrednosť, radosť, zvítanie. Víťazné mravčanie na znak radosti z obyčajného pohladkania, nevyháňania, neodstrčenia. Konečne ho nikto nekopol, neublížil len za to, že je obyčajná mačka domáca. Žiaci urobili krásne gesto. Na druhý deň kocúrika pomenovali, doniesli krmivo, misku, urobili domček. Získal nezvyčajné meno Ywan, skoro ako nejaký bohatier. Za svoju prítulnosť si ho obľúbili všetci. Možno tento šibalský kocúr niekomu patrí a do školy chodí iba desiatovať, možno je samotár a našiel útočisko pri deťoch a možno sa teší, že konečne nie je sám. No vďaka nemu má naša škola pravidelného návštevníka a strážnika, ktorého  v iných školách nenájdete.