„Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu ,druhú mame.“ (Milan Rúfus)
V máji sme ďakovali mamkám, tretiu júnovú sobotu sme oslávili Deň otcov. Ockovia sa aspoň na chvíľu vrátili do svojich detských čias a zažili svet očami svojich ratolestí. Pri spoločných hrách, súťažiach, aktivitách či štafetovom behu spolu strávili dopoludnie plné zábavy. K tomu nádherné počasie, výborný guláš od super kuchára, pána Karola Pjenteka a nezabudnuteľné, spoločne strávené chvíle. Tie určite ostanú v pamäti ešte dlho a vyčaria úsmev na tvári ako milé charakteristiky ockov zo žiackych zápisníčkov:
„Ocko je silný, lebo ma nosí na rukách.
Ocko je môj hrdina, lebo ma ochráni pred všetkým, aj pred osou.
Ocko ja najlepší, lebo mi všetko dovolí, môžem vojsť dnu aj v zablatených čižmách.
Ocko ja veľký kamoš, vie hrať futbal aj s barlami.
Ocko sa rád smeje a vždy ma rozosmeje, je môj šaško šaškový.
Najradšej mám ocka, keď varí, zje za mňa všetko.
Ocko vie tancovať aj ako baletka.
Chcem byť ako môj ocko, on ma ľúbi a mamku nosí na rukách.
Ocko, tatík, tatinko, ty si naše zlatinko.“