Pani Zuzana Kertysová navštívila našu školu aby nám priblížila život včiel. Všetci dobre vieme, že včielky sú usilovné robotnice, ktoré sa starajú o našu prírodu. Pani Kertysová nám úžasne a hravo vysvetlila dôležitosť každej včielky vo včeľom úli. Spoločne sme sa na včely zahrali a tak sa naše triedy zmenili na veľký úľ. Triedna pani učiteľka sa premenila na matku kráľovnú, niekoľkí chlapci na trúdov a zvyšok na robotnice- staviteľky, kŕmičky, čističky, lietavky,... Dve odvážne včielky strážili úľ pred sršňami, ktoré chceli úľ napadnúť. Výborne sme sa zabavili, ale hlavne sme sa veľa dozvedeli! Ďakujeme za úžasnú aktivitu pani Kertysovej a dúfame, že k nám ešte zavíta.
Archív noviniek
Včelí úľ
Pletenie veľkonočných korbáčov
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča, od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.
Takéto a aj mnohé iné riekanky sa budú na Veľkonočný pondelok ozývať celou dedinou. Aby mohli chlapci z 1.B dosýtosti vyšibať dievčatá, potrebujú poriadny korbáč. Pletenie korbáčov im prišiel ukázať pán Gabriel Minárik. Nielen chlapci, ale aj dievčatá sa o pletení veľa dozvedeli. Každý chlapec si odniesol krásny korbáč, na ktorý im dievčatá zaviazali mašle. Už len zostáva sa tešiť na veľkonočnú šibačku!
Knižný detektív
„Čím budem v mesiaci MAREC?“ Poviete si: „Hm..., čudná otázka.“ No pre žiakov našej základnej školy určite nie, oni majú v tomto jasno! V marci sa každý žiak stal detektívom. Síce nie tým naozajstným, ktorý vyšetruje rôzne prípady, ale KNIŽNÝM DETEKTÍVOM, ktorý každý týždeň pátral po správnych odpovediach na súťažné otázky týkajúce sa kníh, spisovateľov, ilustrátorov, ilustrácii... Na konci Marca bol z každej triedy vylosovaný jeden výherca, ktorý si odniesol domov krásnu knižku. Výhercami sa stali: Eliáš Vojtechovský (1.A), Sebastián Poláčik (1.B), Gregor Mikos (2.A), Emília Šalatová (3.A), Michaela Adamcová (4.A).
Zápis do 1. ročníka
Na zápis je potrebné priniesť: občiansky preukaz a rodný list dieťaťa. Bližšie info tel.: 043/5522475, 0911969118
Rozlúčka s Vavrekovou lipou
Vavrekova lipa - podľa legendy ju zasadil starý bača Vavrek, zakladateľ našej obce na začiatku 17. storočia. Je to už stará dáma, pamätá si všetky pády aj vzostupy našej obce. Všetky dobré aj nevydarené úrody. Všetky svadby, narodenia i odchody. Všetky radosti i žiale Vavrečanov. Tichým šumom lístia upozorňuje: "Keby som vedela rozprávať..." Niekedy stačí pre človeka pod jej konármi len zavrieť oči a popustiť uzdu fantázii...
Takto sa mnohokrát písalo o Vavrekovej lipe. Žiaľ, jej vek už bol veľmi vysoký a posledné výkyvy počasia ju nadobro zničili. V jej kmeni sa vytvorila veľká diera a hrozilo jej zrútenie. Lipu kvôli bezpečnosti obyvateľov museli dňa 27.3.2019 spíliť. Už si nikto neoddýchne pod jej konármi, už ju nikto nepríde obdivovať. Rozlúčiť s lipou sme sa boli aj my školáci a dúfame, že aspoň fotografie nám pripomenú tento významný symbol našej obce.
1